PETRŽALSKÝ CENTRAL PARK
Súčasná štruktúra krajiny mestskej časti Petržalka je pozmenená silne urbanizovaným prostredím s monotónnou uniformnou zástavbou. Chorvátske rameno v tejto štruktúre tvorí výrazný prírodný a dynamický prvok. Tvorí prirodzenú os Petržalky a aj podľa územných plánov by sa táto plocha mala v budúcnosti stať hlavnou urbanistickou osou mestskej časti. Napriek silným negatívne pôsobiacim antropogénnym vplyvom predstavuje ekosystém Chorvátskeho ramena ešte stále zaujímavé a cenné refúgium viacerých aj chránených a ohrozených druhov našej sladkovodnej a mokraďnej fauny a flóry. Predstavuje veľké zvýšenie biologickej diverzity priamo v centre Petržalky s funkciou oddychovou, estetickou, ekologickou i vzdelávacou. Je potrebné realizovať projekt revitalizácie Chorvátskeho ramena a uchrániť toto cenné územie pred silnejúcimi urbanistickými tlakmi.
Jedna z mnohých vízií rozvoja Petržalky. Ako Jing a Jang sa dopĺňajú rozvojové projekty s výraznými a veľkými zelenými prírodnými plochami, ktoré sa prelínajú. Táto vízia bola za mnohými rozhodnutiami MČ Bratislava - Petržalka, keď sa od roku 2006 prijímali mnohé rozhodnutia o jej budúcnosti.
...
Budúci Petržalský centrálny park by malo byť územie prírodného charakteru, ktoré je vhodne vložené medzi existujúcu zástavbu a vytvára zelenú infraštruktúru, ktorá je dôležitá aj vzhľadom na klimatické zmeny. Chorvátske rameno, ktoré je už dnes vzácnym regionálnym biotopom a rybárskym revírom by bolo doplnené o pôvodný typ dunajského luhu, ktorý sa už nikde inde nenachádza.
Aj takto by mohla vyzerať Petržalka a jej centrum.
...
Vhodné prepojenie existujúcich peších trás, začlenenie do petržalských terás s napojením na Petržalské korzo vytvorí sústavu živých peších koridorov, ktoré budú denne ľuďmi využívané. Zároveň podporí petržalských podnikateľov a prevádzky, ktoré budú poskytovať potrebné služby a tovar, stanú sa súčasťou miestnej komunity. Aj budúca budovaná električka môže ísť parkom, tak ako je to bežné vo vyspelej Európe.
Električka môže ísť aj central parkom, nemusí ísť v strede 4-prúdovky v zastavanom území.
...
CHORVÁTSKE RAMENO
V 1862 až 72 kilometri Dunaja leží na pravom brehu Petržalka. Stojí na podloží naplavenín v nadmorskej výške 134 – 136 metrov. Naplaveniny v priemernej hlbke 2,5 m sú tvorené hlinami a pieskami, pod ktorými je 12 - 15 m piesicitých štrkov, a až pod touto vrstvou je nepriepustné podložie neogénu. V takomto geologickom území je umiestnené Chorvátske rameno.
S dlžkou 5138 a nadmorskou výškou max 129,48 m a min 127,93 m plní ochrannú funkciu drenážneho kanála a je vyhlbené v bývalom ramene Dunaja. Pri nízkych stavoch podzemnej vody je drenážny úcinok možné eliminovat vzdúvacími objektami v koryte .
...
Chorvátske rameno postavili v roku 1975 ako stavbu Kanála na reguláciu spodných vôd pocas povodnových prietokov. Dnes je výška hladiny v Kanáli 1,5 m . Pôvodný návrh Petržalky rátal s viacerými ramenami radiálne zoradenými do oblúkov . Radikálnym zásahom bolo zapustenie betónovej steny 3 m pod nepriepustnú neogénnu vrstvu. Tesné podložie je zabudované cca 6 km od Starého mosta, tu je priesak vody znemožnený. Po prehradení Dunaja pri Gabčíkove hladina podzemnej vody prevyšuje dno kanála. Oficiálna správa hygienikov z júla 1993 (pol roka po prehradení) hovorí, že v Kanály sa nachádzajúci zooplanktón, je typický pre stojaté vody, zo živocíchov spomína vodné slimáky, vážky, pakomáre, sliepocky vodné, lysky cierne a jedna labut biela. Dalej, žaby – skokan zelený a kunky, z rýb malé štuky a a množstvo plavelných rýb. Ďalej sa konštatuje, že voda je pomerne cistá a brehy len minimálne znecistené komunálnym odpadom. Žije tu 10 druhov obojživelníkov, ropuchy, kunky, skokany, rosnicky, mlok bodkovaný, mlok dunajský. V korunách stromov prebýva rybárik riecny a dva druhy slávikov, labute sú už premnožené . Súčastou Chorvátskeho ramena je aj luh pri dolnej časti a štrkoviská. Dolná čast je zachovaný vrbovo-topolový mäkký luh: topole, jasene, vrby, hloch, ostružlina, trst obycajná, bledula letná. Pri šrtkovisku žijú volavky, buciaciky, kacice, sokol, myšiarka, sova, kuvicek, vlha, datel, tesár, netopier, užovks,rosnicka,slepúch lámavý . Preto silnejú snahy odborníkov aj obyvatelov, aby toto vzácne územie bolo vyhlásené za chránené.
...
ČO CHCÚ PETRŽALČANIA
V roku 2013 sa vykonal prieskum názorov medzi Petržalčanmi o ich predstave o budúcnosti Chorvátskeho ramena a územia pri ňom. Mohli si vybrať z nasledových možností:
- MESTSKÝ PARK. Chcem zachovať jestvujúcu lokalitu s prevažujúcou funkciou rekreácia a šport v prírodnom prostredí a žiadam v území dobudovať’ cyklotrasy a centrálny mestsky park. Nechcem ani električku, ani komunikáciu pre autá.
- MESTSKÝ PARK S ELEKTRIČKOU. Chcem zachovať jestvujúcu lokalitu s prevažujúcou funkciou rekreácia a šport v prírodnom prostredí a žiadam v území dobudovať’ cyklotrasy a centrálny mestsky park. Chcem tu mať aj električku.
- CENTRUM S ELEKTRICKOU a OBSLUŽNOU KOMUNIKÁCIOU. Chcem dobudovanie jestvujúcej lokality na mestský bulvár s novým centrom s novými obytnými budovami, vyššou občianskou vybavenosťou. Chcem tu električku aj cestu pre MHD a autá, tak aby cesta nešla pozdĺž celej dĺžky Chorvátskeho ramena, ale slúžila len ako obslužná komunikácia.
- CENTRUM S ELEKTRICKOU a OBSLUŽNOU KOMUNIKÁCIOU. Chcem dobudovanie jestvujúcej lokality na mestský bulvár s novým centrom s novými obytnými budovami, vyššou občianskou vybavenosťou. Chcem tu električku aj 4-prúdovú cestu a súhlasím s tým, že bude slúžiť pre MHD a autá a pôjde pozdĺž celej dĺžky Chorvátskeho ramena od Bosákovej až po Janíkov dvor.
ČO CHCE MAGISTRÁT A DEVELOPERI
Magistrát v osobe súčasného primátora Milana Ftáčnika a hlavnej architektky Ingrid Konrad presadzujú plán mohutného zahusťovania a podpory pre developerov.
...
Developeri ako J&T, Penta, Ivan Kmotrík takúto situáciu, prirodzene, vítajú a náležite sa snažia využiť. Rôzne pochybné a pre mesto nevýhodné zámeny pozemkov,, návrhy stavieb, ktoré sa snažia Petržalke vnútiť to, čo si neželá. Aj taká môže, napriek všeobecným záujmom, raz byť - pokiaľ sa nebudeme snažiť presadiť práve ten Central park, ktorý si zo všetkého Petržalčania želajú najviac.
...
IDEOVÉ VÝCHODISKÁ PETRŽALSKÉHO CENTRAL PARKU
V roku 2003 architekt Boris Hrbáň a ateliér Fabrica vypracovali ideovú štúdiu možného budúceho využitia Chorvátskeho ramena a územia v jeho okolí. Práve táto práca bola inšpiráciou aj pre našu dlhoročnú snahu o presadenie Central parku v Petržalke.
...
URBANISTICKO - ARCHITEKTONICKÁ ŠTÚDIA
Uvedomujeme si, že je aj z našej strany potrebná profesionalita a správny prístup. Preto sme svoje sily spojili s poprednou slovenskou architektonickou kanceláriou Ing. Jančinu, ktorá má bohaté skúsenosti s tvorbou mestského prostredia aj začleňovania zelene do života mesta priamo v Petržalke (Aupark a Sad Janka Kráľa, nové business centrá najvyššieho štandardu) ale aj vo svete (Kodaň, Abú Dabi, Čína). Presvedčila nás profesionalita, hodnoty, prístup a výsledky. Aj preto sme sa rozhodli pre strategickú spoluprácu, ktorej výsledkom nebude len nejaký nedotiahnutý nápad, ale kompletný, reálny a trvalo udržateľný projekt pre Bratislavu a pre Petržalku.
...
Združenie domových samospráv, Petržalský okrášľovací spolok a Architektonická kancelária Jančina spojili svoje sily a začalo študovať dostupné dokumenty a materiály, ktoré sa dotknutého územia týkajú:
- Memorandum o spolupráci medzi ZDS a AKJ
- Záverečné stanovisko MŽP SR k projektu električky
- Stanovisko Združenia domových samospráv a obyvateľov Petržalky
- Chorvátske rameno v minulosti a dnes
- Návrh revitalizácie Chorvátskeho ramena, Kušík 2000
- Návrh zásad revitalizácie Chorvátskeho ramena, Hydromedia 1997
a výsledkom tohto spoločného snaženia je urbanisticko-architektonická štúdia centrálnej časti Petržalky:
...
ADOPCIA ZELENE
Oddelenie životného prostredia a mestskej zelene Magistrátu mesta Bratislavy vypracovalo Program „Adopcia zelene“, ktorý umožňuje dobrovoľníkom aktívne sa zapojiť do starostlivosti o plochy zelene v meste. Obsahom Programu „Adopcia zelene“ je umožniť vstup žiadateľov na plochy verejnej zelene s cieľom skrášliť plochy zelene a následne zabezpečiť ich údržbu bez nároku na finančnú odmenu.
Postup pre podanie a vyhodnotenie žiadostí je nasledovný:
- Žiadateľ vyplní žiadosť, ktorú nájde tu (vyplnenú žiadosť, spolu s prílohami, je potrebné zaslať na adresu Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, Oddelenie životného prostredia a mestskej zelene s označením v rohu: Program „Adopcia zelene“)
- OŽPaMZ prehodnotí žiadosť každého žiadateľa po vecnej stránke.
- V prípade, že súčasťou žiadosti bude žiadateľom vypracovaný projekt, OŽPaMZ ako odborný a metodický orgán projekt posúdi a odsúhlasí.
- Hlavné mesto SR Bratislava uzavrie so žiadateľom „Zmluvu o spolupráci podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka“. Zmluva bude obsahovať presnú špecifikáciu podmienok, ktoré musí žiadateľ plniť a bude obsahovať aj sankcie v prípade jej porušenia.
- Hlavné mesto SR Bratislava so žiadateľom, ktorý poskytne finančné prostriedky na realizáciu projektu uzavrie „Zmluvu o sponzorskom dare podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka“.
- V rámci tejto alternatívy bude spoločnosti umožnené umiestniť si tabuľku s informáciou , že zeleň na tejto ploche vysadila a udržiava spoločnosť XY ...
- Poznámka: Na tabuľke, a ani vo vysadenej zeleni, nemôžu byť umiestnené žiadne iné prvky, ktoré by mohli prezentovať produkt a služby spoločnosti. Tabuľka bude umiestnená počas trvania tejto zmluvy.
...
Združenie domových samospráv túto žiadosť o adopciu zelene za účelom vybudovania a prevádzkovania Centrálneho mestského parku podalo a teraz čaká na dohodnutie podmienok a podpis zmluvy. Plánujeme nasledovnú postupnosť krokov:
- Do konca roku 2015 nepredpokladáme realizáciu spevnených plôch ani výsadbu novej zelene či stromov. Do konca roku plánujeme pasportizovať prvky zelene a o adoptovanú zeleň sa starať. Existujúce pešie trasy (vychodená zem) plánujeme postupne upraviť prírodnými materiálmi, prípadne drobným štrkom. Nepredpokladáme betónové a asfaltové chodníky. Oddychové lavičky plánujeme realizovať formou segmentov kmeňov zrezaných stromov, prípadne sedadlá vo forme pňov.
- V roku 2015 sa predpokladá dokončenie prvej etapy realizácie petržalskej električky ako aj územné konanie a výrubové konanie pre druhú etapu petržalskej električky. Týchto konaní sa plánujeme aktívne zúčastniť a projekt rozvoja a nových prvkov odvodiť od týchto rozhodnutí. Hlavné pešie trasy budú odvodené od súčasných zaužívaných peších koridorov a od presnej polohy budúcich zastávok električky. Spevnené plochy plánujeme len v okolí zastávok a realizovať spevnené plochy len ako prístupové chodníky k týmto zastávkam od existujúcej domovej zástavby.
- V roku 2014 a 2015 sa predpokladá realizácia participatívneho procesu pri obstarávaní urbanisticko-architektonickej štúdie centrálnej rozvojovej osi v Bratislave-Petržalke, ktorého sa plánujeme aktívne zúčastniť. Predpokladáme vzájomnú interakciu a ovplyvňovanie výsledného rozsahu a formy jednotlivých zložiek dotknutého územia.
- Na dotyku so žiadanými plochami adoptovanej zelene sú plánované rozvojové investičné stavebné projekty napr. Petržalka city. V prvom roku plánujeme vstúpiť do rokovania a dohodnúť systém symbiotickej koexistencie mestského parku a investičného zámeru po vzore podobnej koexistencie Auparku a Sadu J. Kráľa.
- Keďže významný prvok budúceho centrálneho mestského parku v Petržalke tvorí Chorvátske rameno, plánujeme svoju činnosť koordinovať so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. ako aj so Slovenským rybárskym zväzom, nakoľko úseky Chorvátskeho ramena sú aj rybárskym revírom. Predpokladáme spoluprácu s týmito organizáciami.
- Počas celej doby adopcie budeme dôsledne dodržiavať závery Záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia č. 38/06-7.3/ml zo dňa 06.07.2006
- V strednodobom a dlhodobom horizonte plánujeme tento budúci centrálny mestský park revitalizovať, udržiavať a rozvíjať v súlade s týmito odbornými publikáciami:
- Návrh zásad revitalizácie Chorvátskeho ramena, Hydromedia, Bratislava 1997
- Návrh revitalizácie Chorvátskeho ramena, manuscript Kociánová, E., Szalay, I.,, SAŽP Bratislava 1997
- Návrh evitalizácie Chorvátskeho ramena, RNDr. Tomáš Kušík, Bratislava 2000
- Regionálny územný systém ekologickej stability mesta Bratislavy. Slovenská agentúra životného prostredia, SAŽP, Bratislava 1994
- Morfogenéza Chorvátskeho ramena Dunaja v Bratislave., Pišút, P., Geografický časopis, ročník 44, 2/1992, p.199 – 211
- Analýza abiotických a biotických faktorov ekosystému Chorvátskeho ramena v Petržalke, Kalináková, K., Diplomová práca, PFUK Bratislava 1991
- Združenie domových samospráv pre zvládnutie manažmentu a inžinieringu tohto projektu podpísalo memorandum o spolupráci s architektonickou kanceláriou Jančina, ktorá má dlhodobé skúsenosti a kvalitné referencie v tejto oblasti.
- Všetky kroky, stupne a etapy projektovej prípravy a následnej realizácie plánujeme konzultovať s odbornými útvarmi magistrátu mesta Bratislava, úradu MČ Bratislava – Petržalka, ďalšími orgánmi ochrany prírody ako aj dotknutými organizáciami, inštitúciami a priľahlými bytovými domami.
...
Komunikácia s magistrátom
...