Združenie domových samosprávPetržalský okrášľovací spolok

 

Ideový zámer | Urbanistická štúdia | Napíšte nám

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PETRŽALSKÝ CENTRAL PARK

Súčasná štruktúra krajiny mestskej časti Petržalka je pozmenená silne urbanizovaným prostredím s monotónnou uniformnou zástavbou. Chorvátske rameno v tejto štruktúre tvorí výrazný prírodný a dynamický prvok. Tvorí prirodzenú os Petržalky a aj podľa územných plánov by sa táto plocha mala v budúcnosti stať hlavnou urbanistickou osou mestskej časti. Napriek silným negatívne pôsobiacim antropogénnym vplyvom predstavuje ekosystém Chorvátskeho ramena ešte stále zaujímavé a cenné refúgium viacerých aj chránených a ohrozených druhov našej sladkovodnej a mokraďnej fauny a flóry. Predstavuje veľké zvýšenie biologickej diverzity priamo v centre Petržalky s funkciou oddychovou, estetickou, ekologickou i vzdelávacou. Je potrebné realizovať projekt revitalizácie Chorvátskeho ramena a uchrániť toto cenné územie pred silnejúcimi urbanistickými tlakmi.

Jedna z mnohých vízií rozvoja Petržalky. Ako Jing a Jang sa dopĺňajú rozvojové projekty s výraznými a veľkými zelenými prírodnými plochami, ktoré sa prelínajú. Táto vízia bola za mnohými rozhodnutiami MČ Bratislava - Petržalka, keď sa od roku 2006 prijímali mnohé rozhodnutia o jej budúcnosti.

...

Budúci Petržalský centrálny park by malo byť územie prírodného charakteru, ktoré je vhodne vložené medzi existujúcu zástavbu a vytvára zelenú infraštruktúru, ktorá je dôležitá aj vzhľadom na klimatické zmeny. Chorvátske rameno, ktoré je už dnes vzácnym regionálnym biotopom a rybárskym revírom by bolo doplnené o pôvodný typ dunajského luhu, ktorý sa už nikde inde nenachádza.

Aj takto by mohla vyzerať Petržalka a jej centrum.

...

Vhodné prepojenie existujúcich peších trás, začlenenie do petržalských terás s napojením na Petržalské korzo vytvorí sústavu živých peších koridorov, ktoré budú denne ľuďmi využívané. Zároveň podporí petržalských podnikateľov a prevádzky, ktoré budú poskytovať potrebné služby a tovar, stanú sa súčasťou miestnej komunity. Aj budúca budovaná električka môže ísť parkom, tak ako je to bežné vo vyspelej Európe.

Električka môže ísť aj central parkom, nemusí ísť v strede 4-prúdovky v zastavanom území.

...

CHORVÁTSKE RAMENO

V 1862 až 72 kilometri Dunaja leží na pravom brehu Petržalka. Stojí na podloží naplavenín v nadmorskej výške 134 – 136 metrov. Naplaveniny v priemernej hlbke 2,5 m sú tvorené hlinami a pieskami, pod ktorými je 12 - 15 m piesicitých štrkov, a až pod touto vrstvou je nepriepustné podložie neogénu. V takomto geologickom území je umiestnené Chorvátske rameno.

S dlžkou 5138 a nadmorskou výškou max 129,48 m a min 127,93 m plní ochrannú funkciu drenážneho kanála a je vyhlbené v bývalom ramene Dunaja. Pri nízkych stavoch podzemnej vody je drenážny úcinok možné eliminovat vzdúvacími objektami v koryte .

...

Chorvátske rameno postavili v roku 1975 ako stavbu Kanála na reguláciu spodných vôd pocas povodnových prietokov. Dnes je výška hladiny v Kanáli 1,5 m . Pôvodný návrh Petržalky rátal s viacerými ramenami radiálne zoradenými do oblúkov . Radikálnym zásahom bolo zapustenie betónovej steny 3 m pod nepriepustnú neogénnu vrstvu. Tesné podložie je zabudované cca 6 km od Starého mosta, tu je priesak vody znemožnený. Po prehradení Dunaja pri Gabčíkove hladina podzemnej vody prevyšuje dno kanála. Oficiálna správa hygienikov z júla 1993 (pol roka po prehradení) hovorí, že v Kanály sa nachádzajúci zooplanktón, je typický pre stojaté vody, zo živocíchov spomína vodné slimáky, vážky, pakomáre, sliepocky vodné, lysky cierne a jedna labut biela. Dalej, žaby – skokan zelený a kunky, z rýb malé štuky a a množstvo plavelných rýb. Ďalej sa konštatuje, že voda je pomerne cistá a brehy len minimálne znecistené komunálnym odpadom. Žije tu 10 druhov obojživelníkov, ropuchy, kunky, skokany, rosnicky, mlok bodkovaný, mlok dunajský. V korunách stromov prebýva rybárik riecny a dva druhy slávikov, labute sú už premnožené . Súčastou Chorvátskeho ramena je aj luh pri dolnej časti a štrkoviská. Dolná čast je zachovaný vrbovo-topolový mäkký luh: topole, jasene, vrby, hloch, ostružlina, trst obycajná, bledula letná. Pri šrtkovisku žijú volavky, buciaciky, kacice, sokol, myšiarka, sova, kuvicek, vlha, datel, tesár, netopier, užovks,rosnicka,slepúch lámavý . Preto silnejú snahy odborníkov aj obyvatelov, aby toto vzácne územie bolo vyhlásené za chránené.

...

>> viac o Chorvátskom ramene

ČO CHCÚ PETRŽALČANIA

V roku 2013 sa vykonal prieskum názorov medzi Petržalčanmi o ich predstave o budúcnosti Chorvátskeho ramena a územia pri ňom. Mohli si vybrať z nasledových možností:

  • MESTSKÝ PARK. Chcem zachovať jestvujúcu lokalitu s prevažujúcou funkciou rekreácia a šport v prírodnom prostredí a žiadam v území dobudovať’ cyklotrasy a centrálny mestsky park. Nechcem ani električku, ani komunikáciu pre autá.
  • MESTSKÝ PARK S ELEKTRIČKOU. Chcem zachovať jestvujúcu lokalitu s prevažujúcou funkciou rekreácia a šport v prírodnom prostredí a žiadam v území dobudovať’ cyklotrasy a centrálny mestsky park. Chcem tu mať aj električku.
  • CENTRUM S ELEKTRICKOU a OBSLUŽNOU KOMUNIKÁCIOU. Chcem dobudovanie jestvujúcej lokality na mestský bulvár s novým centrom s novými obytnými budovami, vyššou občianskou vybavenosťou. Chcem tu električku aj cestu pre MHD a autá, tak aby cesta nešla pozdĺž celej dĺžky Chorvátskeho ramena, ale slúžila len ako obslužná komunikácia.
  • CENTRUM S ELEKTRICKOU a OBSLUŽNOU KOMUNIKÁCIOU. Chcem dobudovanie jestvujúcej lokality na mestský bulvár s novým centrom s novými obytnými budovami, vyššou občianskou vybavenosťou. Chcem tu električku aj 4-prúdovú cestu a súhlasím s tým, že bude slúžiť pre MHD a autá a pôjde pozdĺž celej dĺžky Chorvátskeho ramena od Bosákovej až po Janíkov dvor.

ČO CHCE MAGISTRÁT A DEVELOPERI

Magistrát v osobe súčasného primátora Milana Ftáčnika a hlavnej architektky Ingrid Konrad presadzujú plán mohutného zahusťovania a podpory pre developerov.

...

Developeri ako J&T, Penta, Ivan Kmotrík takúto situáciu, prirodzene, vítajú a náležite sa snažia využiť. Rôzne pochybné a pre mesto nevýhodné zámeny pozemkov,, návrhy stavieb, ktoré sa snažia Petržalke vnútiť to, čo si neželá. Aj taká môže, napriek všeobecným záujmom, raz byť - pokiaľ sa nebudeme snažiť presadiť práve ten Central park, ktorý si zo všetkého Petržalčania želajú najviac.

...

IDEOVÉ VÝCHODISKÁ PETRŽALSKÉHO CENTRAL PARKU

V roku 2003 architekt Boris Hrbáň a ateliér Fabrica vypracovali ideovú štúdiu možného budúceho využitia Chorvátskeho ramena a územia v jeho okolí. Práve táto práca bola inšpiráciou aj pre našu dlhoročnú snahu o presadenie Central parku v Petržalke.

...

URBANISTICKO - ARCHITEKTONICKÁ ŠTÚDIA

Uvedomujeme si, že je aj z našej strany potrebná profesionalita a správny prístup. Preto sme svoje sily spojili s poprednou slovenskou architektonickou kanceláriou Ing. Jančinu, ktorá má bohaté skúsenosti s tvorbou mestského prostredia aj začleňovania zelene do života mesta priamo v Petržalke (Aupark a Sad Janka Kráľa, nové business centrá najvyššieho štandardu) ale aj vo svete (Kodaň, Abú Dabi, Čína). Presvedčila nás profesionalita, hodnoty, prístup a výsledky. Aj preto sme sa rozhodli pre strategickú spoluprácu, ktorej výsledkom nebude len nejaký nedotiahnutý nápad, ale kompletný, reálny a trvalo udržateľný projekt pre Bratislavu a pre Petržalku.

...

Združenie domových samospráv, Petržalský okrášľovací spolok a Architektonická kancelária Jančina spojili svoje sily a začalo študovať dostupné dokumenty a materiály, ktoré sa dotknutého územia týkajú:

a výsledkom tohto spoločného snaženia je urbanisticko-architektonická štúdia centrálnej časti Petržalky:

...

ADOPCIA ZELENE

Oddelenie životného prostredia a mestskej zelene Magistrátu mesta Bratislavy vypracovalo Program „Adopcia zelene“, ktorý umožňuje dobrovoľníkom aktívne sa zapojiť do starostlivosti o plochy zelene v meste. Obsahom Programu „Adopcia zelene“ je umožniť vstup žiadateľov na plochy verejnej zelene s cieľom skrášliť plochy zelene a následne zabezpečiť ich údržbu bez nároku na finančnú odmenu.

Postup pre podanie a vyhodnotenie žiadostí je nasledovný:

    1. Žiadateľ vyplní žiadosť, ktorú nájde tu (vyplnenú žiadosť, spolu s prílohami, je potrebné zaslať na adresu Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, Oddelenie životného prostredia a mestskej zelene s označením v rohu: Program „Adopcia zelene“)
    2. OŽPaMZ prehodnotí žiadosť každého žiadateľa po vecnej stránke. 
    3. V prípade, že súčasťou žiadosti bude žiadateľom vypracovaný projekt, OŽPaMZ  ako odborný a metodický orgán projekt posúdi a odsúhlasí. 
    4. Hlavné mesto SR Bratislava uzavrie so žiadateľom „Zmluvu o spolupráci podľa § 262 ods. 1  Obchodného zákonníka“. Zmluva bude obsahovať presnú špecifikáciu podmienok, ktoré musí žiadateľ plniť a bude obsahovať aj sankcie v prípade jej porušenia. 
    5. Hlavné mesto SR Bratislava so žiadateľom, ktorý poskytne finančné prostriedky na realizáciu projektu uzavrie „Zmluvu o sponzorskom dare podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka“.
    6. V rámci tejto alternatívy bude spoločnosti umožnené umiestniť si tabuľku  s informáciou , že zeleň na tejto ploche vysadila a udržiava spoločnosť XY ... 
    7. Poznámka:  Na tabuľke, a ani vo vysadenej zeleni, nemôžu byť umiestnené žiadne iné prvky, ktoré by mohli prezentovať produkt a služby spoločnosti. Tabuľka bude umiestnená počas trvania tejto zmluvy. 

...

Združenie domových samospráv túto žiadosť o adopciu zelene za účelom vybudovania a prevádzkovania Centrálneho mestského parku podalo a teraz čaká na dohodnutie podmienok a podpis zmluvy. Plánujeme nasledovnú postupnosť krokov:

    1. Do konca roku 2015 nepredpokladáme realizáciu spevnených plôch ani výsadbu novej zelene či stromov. Do konca roku plánujeme pasportizovať prvky zelene a o adoptovanú zeleň sa starať. Existujúce pešie trasy (vychodená zem) plánujeme postupne upraviť prírodnými materiálmi, prípadne drobným štrkom. Nepredpokladáme betónové a asfaltové chodníky. Oddychové lavičky plánujeme realizovať formou segmentov kmeňov zrezaných stromov, prípadne sedadlá vo forme pňov.
    2. V roku 2015 sa predpokladá dokončenie prvej etapy realizácie petržalskej električky ako aj územné konanie a výrubové konanie pre druhú etapu petržalskej električky. Týchto konaní sa plánujeme aktívne zúčastniť a projekt rozvoja a nových prvkov odvodiť od týchto rozhodnutí. Hlavné pešie trasy budú odvodené od súčasných zaužívaných peších koridorov a od presnej polohy budúcich zastávok električky. Spevnené plochy plánujeme len v okolí zastávok a realizovať spevnené plochy len ako prístupové chodníky k týmto zastávkam od existujúcej domovej zástavby.
    3. V roku 2014 a 2015 sa predpokladá realizácia participatívneho procesu pri obstarávaní urbanisticko-architektonickej štúdie centrálnej rozvojovej osi v Bratislave-Petržalke, ktorého sa plánujeme aktívne zúčastniť. Predpokladáme vzájomnú interakciu a ovplyvňovanie výsledného rozsahu a formy jednotlivých zložiek dotknutého územia.
    4. Na dotyku so žiadanými plochami adoptovanej zelene sú plánované rozvojové investičné stavebné projekty napr. Petržalka city. V prvom roku plánujeme vstúpiť do rokovania a dohodnúť systém symbiotickej koexistencie mestského parku a investičného zámeru po vzore podobnej koexistencie Auparku a Sadu J. Kráľa.
    5. Keďže významný prvok budúceho centrálneho mestského parku v Petržalke tvorí Chorvátske rameno, plánujeme svoju činnosť koordinovať so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. ako aj so Slovenským rybárskym zväzom, nakoľko úseky Chorvátskeho ramena sú aj rybárskym revírom. Predpokladáme spoluprácu s týmito organizáciami.
    6. Počas celej doby adopcie budeme dôsledne dodržiavať závery Záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia č. 38/06-7.3/ml zo dňa 06.07.2006
    7. V strednodobom a dlhodobom horizonte plánujeme tento budúci centrálny mestský park revitalizovať, udržiavať a rozvíjať v súlade s týmito odbornými publikáciami:
      1. Návrh zásad revitalizácie Chorvátskeho ramena, Hydromedia, Bratislava 1997
      2. Návrh revitalizácie Chorvátskeho ramena, manuscript Kociánová, E., Szalay, I.,, SAŽP Bratislava 1997
      3. Návrh evitalizácie Chorvátskeho ramena, RNDr. Tomáš Kušík, Bratislava 2000
      4. Regionálny územný systém ekologickej stability mesta Bratislavy. Slovenská agentúra životného prostredia, SAŽP, Bratislava 1994
      5. Morfogenéza Chorvátskeho ramena Dunaja v Bratislave., Pišút, P., Geografický časopis, ročník 44, 2/1992, p.199 – 211
      6. Analýza abiotických a biotických faktorov ekosystému Chorvátskeho ramena v Petržalke, Kalináková, K., Diplomová práca, PFUK Bratislava 1991
      V zásade platí, že chceme posilňovať prírodný charakter tohto územia ako vzácneho biotopu a jedného z posledných fragmentov krajiny typu lužného lesa zasadeného v mestskom prostredí vytvárajúc tak prírodnú zelenú infraštruktúru, ktorá má prispieť k prírodnej stabilite ako aj lepšej klimatickej bilancii.
    8. Združenie domových samospráv pre zvládnutie manažmentu a inžinieringu tohto projektu podpísalo memorandum o spolupráci s architektonickou kanceláriou Jančina, ktorá má dlhodobé skúsenosti a kvalitné referencie v tejto oblasti.
    9. Všetky kroky, stupne a etapy projektovej prípravy a následnej realizácie plánujeme konzultovať s odbornými útvarmi magistrátu mesta Bratislava, úradu MČ Bratislava – Petržalka, ďalšími orgánmi ochrany prírody ako aj dotknutými organizáciami, inštitúciami a priľahlými bytovými domami.

...

Komunikácia s magistrátom

...